Manžel vyrastal s úplne dominantnou matkou, ktorá všetkému velila a všetci ju museli počúvať. Do nášho vzťahu zasahovala takým spôsobom, že sme sa s ňou museli prestať stýkať. Našťastie bývame ďaleko, takže to nie je taký problém. Ako babička s dedom fungujú bez problémov moji rodičia. Len neviem, čo synovi povedať, až sa raz začne pýtať na druhú babičku a deda. Máme mu povedať pravdu, alebo radšej zvoliť nejakú neutrálnu výhovorku?
Môj manžel vyrastal v rodine, kde všetkému velila jeho matka. Muselo byť vždy po jej, ak sa jej niekto postavil, bolo zle. Manžela v detstve často bila a psychicky zhadzovala. Sám hovorí, že má na svoje detstvo zlé spomienky a že je rád, že už je to za ním. Jeho otec sa ho nikdy nezastal, bol úplne pod vplyvom svojej manželky, aj keď musel vidieť, že sa k ich synovi správala často nespravodlivo. Ani dnes tam svokor nehrá vôbec žiadnu rolu, je už po tých rokoch úplne spracovaný a je ako jej tieň.
Manželova matka nás chcela rozoštvať
Keď som sa s manželom zoznámila, hovoril mi, že to s jeho matkou nie je vôbec ľahké. Predstavil nás asi po polroku, keď už bolo jasné, že ide o vážny vzťah. Manželova matka sa najskôr pretvarovala a snažila sa ma získať, ale čoskoro vyšla najavo jej pravá povaha a začala predo mnou svojho syna ohovárať a pred ním zase ohovárala ma a snažila sa nás rozoštvať. Keď sa dozvedela, že sa chceme vziať, tak sa to ešte vystupňovalo. Manželovi robila scény, že si ničí život, všetkým z manželovej strany zakázala ísť na svadbu, a dokonca manželovi nechcela dať rodný list. Odmietla sa stretnúť s mojimi rodičmi, pritom oni boli na predsvadobnú návštevu ochotní, ale svokra nechcela. Na svadbu skutočne neprišla, ani nikto z príbuzenstva z manželovej strany, sú malá rodina a svokra má všetky pod palcom.
Svokra rieši veci, do ktorých jej nič nie je. Zdroj: Shutterstock.com
Tieto scény so svadbou nás s manželom definitívne presvedčili o tom, že to s ňou jednoducho nejde. Ja som sa do tej doby snažila byť milá a nereagovať na rôzne jej ohováranie a narážky, ale toto už bolo naozaj veľa. Navyše si myslím, že skutočne nemala dôvod na mňa aj moju rodinu takto nasadzovať a správať sa, ako keby sa manžel so mnou nejako zahadzoval, sme normálna, slušná rodina, ja aj moji rodičia. Pritom ona ohovárala a zhadzovala aj môjho manžela, jednoducho rozosievala zlo na všetky strany.
Po scénach so svadbou sme ju museli odstrihnúť
Takže sme ju úplne odstrihli a po svadbe už sme s ňou neboli vôbec v kontakte, našťastie býva dosť ďaleko. Ale keď sa narodil náš syn, tak mi zrazu napísala, že by ho chcela vidieť. Povedala som si, že ok, má právo vidieť vnuka a raz za čas jej návštevu prežijem. Prišla, a zase to začalo nanovo. Nad vnukom sa síce rozplývala, ale potom zase začala manželovi vypisovať, ako som namyslená a zlá matka, a nech si nechá zadné dvierka, že to so mnou nedopadne… Takže sme s ňou znova prestali komunikovať. Mne vôbec nechýba a manžel hovorí, že jemu tiež nie, užívame si rodinnú pohodu, syn je veľmi milé a dobré bábätko a sme naozaj šťastní. Z vnuka sú nadšení aj moji rodičia, bývajú bližšie a kontakty sú bezproblémové, vychádzajú výborne aj s mojím mužom.
Len neviem, až sa raz syn začne pýtať na druhú babičku a deda, čo mu povedať? Povedať mu pravdu, že je babička zlá a škodila nám, preto sme sa s ňou aj s dedom museli prestať stýkať? Alebo povedať, že jednoducho býva ďaleko, a preto sa nevídame? Nechcem synovi klamať, zase na druhú stranu neviem, ako by takéto dieťa prijalo informáciu, že má zlú babičku, ktorá všetkým škodí…
