Rast ekonomiky Európskej únie bude tento rok hlavne vďaka úspešnému zotaveniu z koronavírovej krízy rýchlejší, než sa pôvodne čakalo.
Vo svojej jesennej makroekonomickej prognóze to dnes uviedla Európska komisia (EK), ktorá tak zlepšila odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) únijných krajín na päť percent. V lete očakávala rast o 4,8 percenta.
Únijná exekutíva však vidí riziká v nedostatku niektorých zdrojov av rýchlo rastúcich cenách, najmä energiou. V budúcom roku aj z tohto dôvodu očakáva hospodársky rast o 4,3 percenta, čo je o dve desatiny bodu menej, než predpokladala v predchádzajúcej prognóze. Podobný vývoj ako v celej dvadsaťsedmičke odhaduje komisia v tomto aj budúcom roku aj pre 19 krajín eurozóny. Tam počíta s rastom v rovnakom rozsahu.
Najmä vďaka bezprecedentne rýchlemu rastu z tohtoročného druhého štvrťroka sa ekonomika už dostáva na predkrízovú úroveň. Podľa komisie k tomuto priaznivému vývoju prispelo najmä vysoké tempo očkovania proti covidu-19 a s ním spojené rušenie reštrikcií obmedzujúcich hospodársku aktivitu.
Nezamestnanosť v Európskej únii v septembri klesla na 6,7 percenta, najnižšia je v Česku
„Nesmieme však podľahnúť falošnému pocitu spokojnosti. Okolo vírusu pretrváva neistota a existujú riziká, s ktorými sa musíme vyrovnať,“ vyhlásil dnes podpredseda EK pre ekonomiku Valdis Dombrovskis.
Za rizikové faktory pre hospodárstvo Únie okrem zrýchľujúceho šírenia nákazy v mnohých krajinách považuje hlavne nedostatok niektorých surovín či rast cien, ktorý sa prejavuje najmä u energií. Inflácia, ktorá v posledných mesiacoch nabrala najvyššie tempo za viac ako desať rokov, v tomto roku podľa dnešného odhadu EK dosiahne v dvadsaťsedmičke 2,6 percenta av eurozóne 2,4 percenta. Budúci rok by mala mierne spomaliť, a to na 2,5 percenta v EÚ a na 2,2 percenta v krajinách platiacich eurom.
„Tento pohľad zdieľa veľká časť členských krajín, vychádza z reálnych predpokladov. Ale je to len predpoveď, nemôžeme ju brať za platný fakt,“ odpovedal dnes eurokomisár Paolo Gentiloni na otázku, z čoho komisia vychádza pri odhade spomaľovania inflácie. Komisia pripúšťa, že inflácia sa môže udržať na vysokých hodnotách aj dlhšie, ak by pokračoval nedostatok zdrojov, napríklad zemného plynu.
Úroveň hospodárskeho rastu sa bude tento rok podľa komisie medzi jednotlivými členskými krajinami výrazne líšiť vzhľadom na rozdielny dopad protipandemických opatrení či nedostatku surovín. Výrazne najviac porastie ekonomika Írska (14,6 percenta) nasledovaná Estónskom (9,0 percenta) a Chorvátskom (8,1 percenta). Medzi krajiny s podpriemerným rastom sa naopak zaradí Slovensko (3,8 percenta), Česká republika (3,0 percenta) či Nemecko (2,7 percenta).
Česká ekonomika
České hospodárstvo po minuloročnom rekordnom prepade tento rok opäť vzrastie, tempo oživenia ale bude pomalšie, než sa doteraz čakalo. Vo svojej ekonomickej prognóze to dnes uviedla Európska komisia (EK), podľa ktorej tento rok hrubý domáci produkt (HDP) Českej republiky vzrastie o tri percentá. V predchádzajúcej prognóze v lete komisia počítala s rastom 3,9 percenta. Na budúci rok EK predpoveď upravila iba mierne. Namiesto pôvodných 4,5 percenta teraz očakáva rast o desatinu bodu slabší.
Vplyv na zhoršenie odhadu môže mať podľa komisie najmä pokračujúci nedostatok niektorých surovín a dôležitých materiálov. Ten sa môže prejaviť na produkcii a exporte automobilového priemyslu, ktorý má pre české hospodárstvo kľúčový význam.
Rast českej ekonomiky podľa komisie potiahne predovšetkým spotreba domácností, ktorá zostane vysoká aj vďaka pokračujúcej stabilnej situácii na trhu práce. Nezamestnanosť v Česku podľa prognózy komisie tento rok zostane s hodnotou 2,7 percenta jednou z najnižších v celej EÚ. Naproti tomu inflácia prevýši únijný priemer a podľa komisie tento rok dosiahne 3,3 percenta. Najmä kvôli očakávanému ďalšiemu rastu cien energií na začiatku budúceho roka EK očakáva, že inflácia v Česku mierne vzrastie aj budúci rok, kedy dosiahne 3,4 percenta. Potom by ceny mali začať klesať.
České ministerstvo financií vo svojej novej prognóze tento týždeň zhoršilo odhad vývoja ekonomiky na tento aj budúci rok. Tento rok očakáva rast HDP o 2,5 percenta a budúci rok o 4,1 percenta. Česká národná banka (ČNB) v novej prognóze z minulého týždňa odhad vývoja ekonomiky na tento aj budúci rok tiež zhoršila. Tento rok čaká rast o 1,9 percenta a budúci rok o 3,5 percenta.
